Break even point je jednou zo zložiek Money Managementu. Je to bod, kde sa vynaložené náklady rovnajú výnosom. Pod úrovňou Break even pointu ide o stratový obchod, nad úrovňou Break even point sme v zisku. Break even point sa využíva na určenie momentu, kedy môžeme z obchodu vystúpiť tak, aby sme boli na pôvodnej úrovni, bez akejkoľvek straty, avšak tiež zisku. Využíva sa najmä na nastavenie druhotného Stop Lossu.
Ak nakúpime (prípadne predáme – pozri shorting) podkladové aktívum a jeho cena začne následne rásť, zarábame. V istom momente môžeme posunúť náš prvotný stop loss na úroveň BEP. Ak by sa trend, na ktorom zarábame zvrátil, vyhodí nás Stop Loss na úrovni Break even point a obchod tak pre nás nedopadol ani ziskovo ani stratovo.
Pozor: Break even point sa nerovná nákupnej (ak Shortujeme tak predajnej) cene. Ku BEP je nutné prirátať tiež naše ďalšie výdavky, aby sme po ukončení obchodu skutočne nezaznamenali žiadnu stratu. To znamená, že k Cene, za ktorú sme kontrakt získali, prirátame tiež napr. Komisie nášho brokera.
Obchodníci tiež rátajú s istým Slippage (rozdiel medzi želanou a skutočne dosiahnutou cenou). Stop Loss môžeme mať nastavený na 100 centoch, ale v skutočnosti sa po aktivácii Stop príkazu náš kontrakt predá za 98 centov. To znamená ďalší náklad. Priemerne dosahované Slippage na nami obchodovanom trhu by preto taktiež malo tvoriť základ výpočtu Break even pointu. V skratke teda možno povedať, že Break even point tvorí:
BEP = Cena obstarania + Komisie brokera + Slippage + Ďalšie voliteľné náklady
Break even point je Stop Loss posunutý na úroveň, kde nie sme ani ziskoví, ani stratoví. Mnohí obchodníci si ho obľúbili a patrí k základným prvkom ich money managementu. Dokonca sa možno stretnúť s tým, že po posunutí Stop Lossu na úroveň BEP už Stop Loss vyššie neposúvajú. Nechávajú tak trhu dostatočný priestor na to, aby dýchal, no majú tiež príjemnú istotu, že obchod pre nich nedopadne stratovo.